Alkohol a zdravie

Človek, ktorý alkohol vôbec neprijíma, nevytvára v pečeni enzým (alkohol-dehydrogenáza), ktorý dokáže alkohol rozkladať. Tento enzým sa objaví len u človeka, ktorý alkohol pije. Normálne je teda alkohol nepiť - a pečeň nemusí tvoriť žiadne "odstraňovače" alkoholu.

Alkohol sprevádza človeka na zemi odvtedy, čo sa objavili prvé mikroorganizmy

Ovocie - pre obsah cukru v ňom - skyslo a alkohol čakal na svoju prvú obeť. Prešli roky, storočia a alkohol sa stal súčasťou života človeka. Víno, arak, pivo, ohnivá voda… Pre každého čosi. Izraelci, Arabi, Rimania, Gréci, Angličania, Španieli, Indiáni, Rusi, Eskimáci, Slováci, Česi… Alkohol nepozná hranice, prekonáva bariéry i hanblivosť, odbúrava zábrany, ventiluje komplexy, omámi sebavedomím, berie rovnováhu, potláča súdnosť, pokrčí videnie, kradne budúcnosť, rozbíja vzťahy, zabíja… Okrem toho prispieva ku vzniku rakoviny pažeráka, žalúdka a pečene, je priamou príčinou cirhózy pečene, gastritídy (zápal sliznice žalúdka), bolestí hlavy. U epileptikov môže vyvolávať epileptické záchvaty a tiež môže vyvolať záchvat bolesti pri dne. Je významným rizikovým faktorom mozgovej porážky a príčinou zvyšovania pulzu, čo je nežiadúci jav u ľudí so zvýšeným krvným tlakom alebo srdcovou insuficienciou (nedostatočnosťou činnosti srdca). Alkohol nie je vhodný pri hyperfunkcii štítnej žľazy, ani pri vredovej chorobe a tráviacich ťažkostiach. Aj sexuálne funkcie môžu byť alkoholom ovplyvnené veľmi nepriaznivo.

Najnebezpečnejšia je však závislosť

Malý pohárik na uvoľnenie, na náladu, na zdravie… A zrazu - sebaklam je ľahký - človek nedokáže bez neho žiť. Alkohol sa stane otrokárom, ktorý nemilosrdne bičuje nervový systém. V tejto chvíli zaznieva z radov veriacich - akokoľvek absurdne to znie - ľudí otázka: Alkohol má aj priaznivé účinky. Nerúhame sa vlastne, keď tieto priaznivé účinky odmietame? Nie je hriechom odmietať alkohol? Naše telo ho vlastne potrebuje, pretože nás chráni pred infarktom.

Áno, v tlači, televízií, rozhlase sa občas objavia informácie o prospešnosti konzumácie malého množstva alkoholu. Takže?

Po prvé: malé množstvo alkoholu (najmä červeného vína) síce vykazuje určitý ochranný účinok na naše srdce a cievy (napr. vo Francúzsku je rovnaká spotreba tuku ako v Anglicku, ale úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia podstatne nižšia a tento stav - tzv. francúzsky paradox - sa vysvetľuje konzumáciou červeného vína), ale podľa všetkých dostupných informácií je tento ochranný účinok vyvolaný červeným farbivom hrozna a nie samotným alkoholom. Človek môže teda získať spoľahlivú ochranu srdca a ciev pitím muštu z červeného hrozna, ale aj konzumáciou mnohých iných druhov ovocia a zeleniny. Človek sa už svojou stravou chráni pred aterosklerózou.

Po druhé: existujú priame dôkazy, že medzi množstvom prijatého alkoholu s rizikom mozgovej porážky existuje priamy vzťah závislý od dávky alkoholu. Od pravidelnej konzumácie už aj toho najmenšieho množstva alkoholu stúpa toto riziko.

Po tretie: problém definície "malé množstvo" je očividný. Pre niekoho je malé množstvo pol deci destilátu, pre iného 6 pív, pre ďalšieho pol litra vína. Podľa amerických psychiatrov je človek alkoholikom vtedy, ak denne konzumuje množstvo alkoholu, ktoré sa nachádza v pol litri piva. Hranica medzi kontrolou a závislosťou je neostrá a v tom spočíva zákernosť pitia: človek sa ocitá za hranicou oveľa skôr, než to dokáže zistiť sám.

A preto nás Biblia upozorňuje

"Víno je posmievač, opojný nápoj nepokojný, a preto nikto, kto blúdi v ňom, nebude múdry." (Prísl. 20,1). Aj Ellen White sa o alkohole zmieňuje vo svojej knihe "Ministry of Healing". Argumentuje, že Ježiš sám nepil víno, nabádal učeníkov, Jána Krstiteľa aj starozákonných predstaviteľov k abstinencii. Upozorňuje, že v Ježišovom učení a konaní nebol rozpor a preto vodu na svadbe premenil na čerstvý mušt a nie skutočné víno. A potom dáva návod na ochranu: "Jediný bezpečný postoj voči čiernemu čaju, káve, tabaku a alkoholu je nedotýkať sa, neskúšať, nepripravovať." Komu je to ťažké, nech si radšej nájde spoľahlivú pomoc v boji proti a nie argumenty pre.

MUDr. Igor Bukovský, www.zdravesrdce.sk